Matej Kováč

Skoro si zišiel z tohto sveta.
Doplatil si na nezodpovednosť vodiča.
Smútok ma zalieva pri myšlienke, že už si preč.
Bol si zlatý a super chalan, budeš na tomto svete chýbať.

Vybral si zlú cestu ísť domov.
Tvoja cesta sa skončila.
Teraz si naším strážnym anjelom.
A dávaš na nás pozor.
Neboj smútok prestane jedného dňa.
Budeme na teba spomínať a len v dobrom.

Zlé chvíle neboli.
Bol si synom, vnukom, bratrancom.
Ale hlavne bol si veľkým pokladom.
Kde si došiel bola zábava.
Teraz si v nebi.
A tancuješ na oblaku.
Verím, že ti je tam lepšie.
A zabávaš sa na nás ako žijeme tu.
V našich srdciach ostaneš stále.

Zhrnutie roka

Nastúpila sa do vlaku
Vo vlaku sme sa spoznali.
Ty si mala úsmev na perách
ja v nálade z hrdzavého moku.

Stretli sme sa v reštaurácií.
Zaplietala si mi vlasy do vrkočov
Na deň sme sa odlúčili
No opäť nás k sebe nasmeroval osud.

Ja som čakal na svoju kapelu
teba bolel chrbát
pred zvukárom som ťa masíroval
Potom začali hrať.

Počas koncertu som ťa chytil za ruku,
nebránila si sa.
Moju ruku si si pritlačila o svoje brucho
Nežne sme sa hladili
Neskôr prvý náš bozk.

Pozval som ťa rande.
Po festivale sme sa rozlúčili v Bratislave.
Šla si na vlak do svojho mesta.

Potom si po festivale prišla za mnou
užili sme si deň pri pive a jedle.
Neskôr výlet do Prahy,
Večerné prechádzky
Romantické držanie za ruky
Skoro podpálenie hotela,

Spoločné navštevovanie koncertov
Cítil som sa ako v siedmom nebi,
Rok sme sa navštevovali.
Ráno sme si navzájom česali vlasy,
a plánovali ako využijeme deň.

No po roku prišli čierne mračná aj k nám.
Ty si si v meste našla iného.
Prázdne miesto v mojom srdci ostalo
Pozeral som sa iba na mokré vankúše.
Naše fotky som spálil.

Niektoré fotky roztrhal.
Prázdne miesto vedľa mňa,
Prázdne steny bez fotiek.
Mali sme si iba niečo odovzdať
a potom ísť svojou cestou
každý ďalej sám.

Výkrik do tmy

Z vlaku ťa vidím prichádzať.

Tvoje vlasy svietia diaľ.

Smeruješ priamo ku mne Len chytiť ťa nesmiem.

Ja to aj tak poruším. A moje objatie držíš. Kráčame spolu po boku.

Neviem sa na teba prestať dívať. Už sme doma. Pozorujem ťa ako papáš.

Po večeri si ľahneme.

Počkám kým zaspíš… Spíš nádherne.

Túlim sa k tebe.

Cítim tvoje teplo A tvoj dych.

Nádherne voniaš.

Netušíš, že ťa hladím Obrátiš sa ku mne A objímeš ma tiež.

Sama nevieš Čo si urobila. Ale ja si to užívam.

Za každú chvíľu s tebou Som vďačný.

Som rád že si.

Mrázik

Co štědrý den přichystá,
děda Mráz je sadista.
Místo dárku v košíčku,
nese dětskou hlavičku.

Otci z břicha vidle trčí,
Matka tase v koutku krčí.
Dojde však i na ní,
Mrázik nad ni pilu sklání.

Mrázik teď má dlouhou chvíli,
kolem jdoucí z okna střílí.
Mrázik vyšel na ulici,
v podpaží má brokovnici.

Chodec cítí velká muka,
V tele věži cizí ruka.
Mrázik chvilku v tele šátrá,
pak najist vytrhl játra.

V dálce spatři dětsky průchod,
ke střelbě má dobrý důvod.
Se šíleném výrazem,
lije benzin na zem.
Na zem kolem školky,
kde se hrají kluci holky.
Děti spatři Mrazíka,
každý za nim utíká.

Mrázik hází sirku na zem,
děti hoři jako listy,
Mrázik zatím zbraně čisti.
Tady dílo dokonal,
zas může jít o dum dal.

Hrob

Kopem.
Zem je stvrdnutá.
Dlane mi krvácajú.
Pot mi tečie po tvári.

Už nevládzem ďalej.
Chcem to vzdať.
Zem moje telo nechce asi priať.
Prečo musí zem tak tvrdá byť?

Na náhrobnom kameni,
moje meno svieti.
Len zem nepustí.

Sťaby kameň.
Už aj betón je mäkší,
ako táto zem.

Dávam si otázky
prečo ma zem nechce?

Mám ešte nejaký údel
na tom to svete?

Veď, už iné východisko nie je.
Veľa zla a málo radosti.
Chcem to skoncovať.
Nič už nechcem cítiť.

Odísť chcem.
Veď ostane len kameň.
Nikomu chýbať nebudem.

Po ukončení samovraždy,
ma prosím hoďte do tejto jamy.
Dovi.

Proste iba zmiznúť!!!

Môžem sa snažiť ako veľmi chcem.
Ale všetko čo urobím po čase sa ukáže ako zlé.
Už kašlem na svet , lebo on kašle na mňa.
Vždy mám pomáhať a nik nepomôže mne?
Načo taká robota.
Spoznáš zradcu, keď nemáš brata.
Prehnať guľku hlavou riešením hádam ostáva.

Ísť preč.
Nezastavovať sa.
Umrieť v pokoji, bez umieračika
a podobných sprostostí je sen.

Ticho ma nechať rozkladať niekde v pokoji v poli.
Hádam zo mňa budú mať úžitok sokoly a orly.

Keď už ľudstvo nechápe, že som bol ľudská bytosť.

Dotyky

Čo je krajšie ako cítiť vôňu osoby,
ktorej padne človeku do náručia?

Osoba, ktorá neopustí,
a vždy bude pri tebe?

Cítiť na tele nežné dotyky,
ktoré chce cítiť každý.

V posteli sa túliť.
Hľadať oporu.
Pocit bezpečia.

Niekto, kto čaká.
Niekto pre koho sa oplatí žiť.
Niekto kto naučí milovať.

Alebo v živote platí iba:
Milovať znamená
Pochopiť, že druhá strana
milovať prestane?

Dážď

Ráno si vykračujem po mokrom chodníku.
Dážď príjemne chladí na tvári.
Vietor fúka ale nie dravo.
Je ticho sotva duša prejde oko.

Tma, ticho, chlad, samota, mráz.
To sú veci ktoré cítim keď idem po chodníku.
Ešte je noc.
Oči mám zalepené ešte od spánku.
Ale idem oproti príjemným kvapkám ranného dažďa.

Chvíľku sa trasiem od zimy ale len chvíľku.
Cez kvapky na okuliaroch vidím len svetlo nočných lámp, ktoré za pár minút zaspia a viem že sa zase zobudia až večer.

Každý deň keď stávam z postele nič iné si nepripomínam len ako ráno pôjdem po mokrom chodníku a prechádzanie medzi chladnými kvapkami dažďa.